Les okolo Údolí konce

*všimnem si niekoho ale nedám sa vyrušovať..*

*nevidím nikoho a pozerám sa do blba potom skocim zo stromu a uvidim niekoho nového*

*so zatvorenými očami načúvam zvukom, svaly sa mi napli očakávajúc nejaký útok..*

Kto to asi môže byt *poviem si v duchu a potichu sa približuje ku nej*

*začujem, že sa ku mne niekto približuje.. rýchlo urobím isté opatrenie a skryjem sa v korune stromu*

*vsimla si ma pomyslim si a potichu mi z tykvi začne vychádzať piesok ktory po zemi ide pomaly ku tebe po korune stromu a snaží sa ťa chytiť nie silno*

Koho chytáš v tej korune? *spýtam sa ho spoza chrbta a pozerám rovnakým smerom ako on..*

*zľaknem sa a nehybne stojím piesok spadne na zem* Neviem asi váš kagebushin *poviem a otočím sa a pozerám jej do oči*

Kage bunshin? *uškrniem sa* To ani náhodou nedokážem ovládať tú techniku.. *poviem a ukážem rukou na konár, ktorý je mokrý..* Klon sa rozpustil.. *odvetím jednoducho..* Kto si?

To nieje veľmi podstatne ale som šiesty Kazekage Itami *poviem a nemám na tvári žiadny výraz*

Hm.. takže Kazekage? *odvetím zo stromu kde som sa medzitým dostala..* To nie je moc pekná spoločnosť pre mňa *uškrniem sa*

A kto si ty ? *poviem a pozrem na strom*

To tiež nie je dôležité.. *uškrniem sa a ďalej neodpovedám*

Hmm *poviem a dám si ruky na hrud* Určite nejaky uprchli ninja ktory nepozná sám seba *povie bezcitne a pozera na strom*

Ak chceš, tak si to tak nazvi *zasmejem sa* Svoje meno poznám, ale nehodlám ho len tak roztrubovať do povetria

Povetria ? *spitam sa a pozerám na svoju ruku* Máš pravdu som nič ale to čo vo mne je *poviem a pozerám stále na ruku* a čo tu robíš ?

Odpočívam tu, to nebolo hneď jasné? *posmievam sa mu mierne* Skorej ja by som sa ťa mala spýtať čo tu robíš

Ja no jedna nukkeninka nepametam si jej meno myslel som si že tu bude ale asi uz nežije *poviem stále s tím istom vyrazom*

Veľa nukeninov moc dlho neprežije v divočine *uškŕňam sa a opriem sa o kmeň stromu*

Bolo to dieťa mohlo mat maximálne 7 rokov *poviem trochu smutne* A chapal som ju

*nadvihnem obočie..* Kde si sa s ňou stretol?

Tu niekde potom ju zajal Hokage a viac som už nevidel ak sa to ju podari nájsť bol by som rad *poviem stále bez žiadnej mimiki*

Kto vie.. ak ju zajal Hokage, tak sa ti už nepodarí ju nájsť.. *poviem úsečným hlasom* Nie je to to pravé pre hocijakého ninju.. a už vôbec nie pre dieťa, ktoré vyrástlo tam..

Tvoja povaha sa mi veľmi nerovna na nejakého Nukeninina prečo nechces patriť medzi nejake spoločenstvo samota ťa zabije viem čo je to *poviem a pozerám stále na ruku*

O mňa nemaj starosti, už som nukeninom niekoľko dobrých rokov, takže som si zvykla *uškrniem sa*